Kežmarský región leží na severe Slovenska. Územie je charakteristické tým, že je záveternou stranou jediných veľhôr na Slovensku - Vysokých Tatier. Jeho podstatnú časť zaberá Popradská kotlina, ktorá je časťou Podtratranskej kotliny. Rozkladá sa hlavne v južnej a centrálnej časti regiónu. Východnú časť územia zaberá Levčské pohorie, ktorého výška sa pohybuje zväčša od 800 - 1200 m. Celú severnú časť zaberá flyšové pohorie Spišská Magura. Je to roložite pohorie, ktoré však spadá hlavne do oblasti Zamaguria. V kežmarskom regióne sa jeho výška pohybuje okolo 1000 m. Jedným z najzaujímavejších vrcholov tohto pohoria je Vojnianska hora(930 m), ktorá je výborným výhľadovým miesto pre širokú oblasť. Na severozápade územia medzi Spišskou Magurou a Vysokými Tatrami sa nachádzajú Belianske Tatry, ktoré sú zložené z dolomitických vápencov. Výška štítov sa pohybuje medzi 1100-1200 m. Celé pohorie je živou rezerváciou a chránené štátom. Preto je tu aj obmedzený pohyb návštevníkov. Južne od Belianskych Tatier sa Kopským sedlom priamo napájajú Vysoké Tatry, najvyššie pohorie na Slovensku. Ich výška sa pohybuje od 2000 do 2600 m. Na rozdiel od Beliaských Tatier sú zložené hlavne zo žuly. Z hlavného hrebeňa vybiehajú mnohé rázsochy, ktoré vytvárajú hlboké a členité doliny. Vo vačšine dolín sú pomerne hlboké vysokohorské jazerá - plesá, ktoré sú ľadovcového pôvodu. Najvyšším vrchom kežmarského regiónu je Lomnický štít (2632 m), ktorý je zároveň druhý najvyšší na Slovensku.

Hydrologicky patrí územie do povodia Baltského mora. Jeho najdôležitejšou vodnou tepnou je rieka Poprad, ktorá preteká stredom územia. Región je však bohatý na množstvo rybníkov , ktoré sa nachádzajú na prítokoch rieky Poprad, preto je tu obľúbená rybačka a aj poľovačka vzhľadom na pomerne veľa lesov.

 

Územie bolo osídlené už v staršej dobe kamennej, dobe bronzovej, dobe železnej, rímskej, ako aj v období púchovskej kultúry a slovanským obyvateľstvom v dobe veľkomoravskej. Veľmi dôležitý význam z hľadiska hospodárskeho rozvoja mala po tatárskom vpáde kolonizácia na nemeckom práve (1. polovica 12. storočia - 2. polovica 15.storočia). Malo to však aj svoje špecifiká, lebo od roku 1412 do roku 1772 sa dostalo niekoľko spišských mestečiek do poľského zálohu. Z tohoto boli vyňaté slobodné kráľovské mestá, ktoré na území Spiša boli len dve - Kežmarok a Levoča. Tieto mestá mali pre rozvoj regiónu mimoriadny význam už od stredoveku, pretože určovali hlavne hosporádksy a kultúrny rozvoj oblasti. Po novom administratívnom členení Slovenska v polovici 20. storočia si obe ponechali svoj typický historický kolorit, mestské historické jadrá, ale už podstatne stratili svoj vplyv na rozvoj regiónu. V posledných rokoch však práve historické pamiatky týchto historických bášt Spiša lákajú návštevníkov, a nielen zo Slovenska. Preto Kežmarský región, ktorý je bohatý na historické pamiatky a blízkosť Vysokých Tatier, má najlepšie podmienky na skĺbenie mestskej a vysokohorskej turistiky. Jeho centrum je aj preto nazývané - "Historická perla pod Tatrami".

 

Mesto leží v Podtatranskej kotline, na oboch brehoch rieky Poprad. Je administartívnym, dopravným a kulturnym centrom regiónu a križovatkou ciest Poprad - Levoča - Stará Ľubovňa - Poľsko. Bohatá história, klenotnica historických pamiatok.

Kežmarok vznikol z viacerých osád pôvodného slovasnkého obyvateľstva a nemeckých kolonistov. Osady sv. Michala a sv. Alžbety sú písomne doložené v r. 1251. Kežmarok získal mestské práva r 1269, ako slobodné kráľovské mesto dostal v 15. storočí právo dvoch výročných trhov, právo meča, právo používať erb. atď. Výhodná poloha mesta pri obchodných cestách, spájajúcich Orient so severom Európy, umožnnila rýchly hosporádsky rozvoj - v 15. - 19. storočí pracovalo v Kežmarku 38 cechov.

V r. 1463 - 1702 sa snažili panstvá kežmarského hradu (rodina Zápoľských, Laskych, Rueberovcov a štyri generácie rodiny Thököly) zbaviť Kežmarok práv slobodného kráľovského mesta, ale nepodarilo sa im to. Mesto stále znepokojovali aj kurucké vojská uhorskej šľachty, ako aj poľskí vojaci. Celkove prešlo cez chotár Kežmarku trinásť vojen - počnúc husitmi a končiac armádami II. svetovej vojny.

Kežmarok bol aj centrom školského a kultúrneho života. Prvá správa o škole je z r. 1383-1392. Z farskej, neskôr mestskej školy sa vyvinulo známe evanjelické lýceum, na ktorom študovali a pôsobili mnohí slovenskí, maďarskí a srbskí literáti, vedci a výtvarníci. R. 1869 vznikla ako jedna z prvých v Uhorsku materská škola a r. 1880 Štátna odborná tkáčska škola - jediná svojho druhu na území Uhorska. Prvá správa o hudbe je z 13. storočia, prvé divadlá sa hrali v r. 1523 - 1524 a prvá tlačiareň pracovala v r. 1705 - 1707.

Kežmarok je od roku 1950 jednou zo 16 slovenských mestkých pamiatkových rezervácií. Barokový drevený artikulárny evanjelický kostol (1717) a budova lýcea (1774-1776) boli r. 1985 vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. V budove lýcea je umiestnená najväčšia školská historická knižnica v strednej Európe. Z ďalších pamiatok zaujme radnica (1461) - sídlo Mestského úradu, rímskokatolícky kostol sv. Kríža (základy z 13. storočia, gotická prestavba v r. 1444 - 1498), hrad (1463) - sídlo múzea s rôznymi historickými expozíciami, zvonica (1591), paulínsky kostol (okolo r. 1650), reduta (1818) a nový evanjelický kostol (1894), v ktorom je mauzóleum Imricha Thökölyho (1657 - 1705), majiteľa kežmarského hradu a veliteľa jedného z povstaní uhorskej šľachty.