STRÁŇAI, KAROL, RNDr., Dr.Sc. – univerzitný profesor, telovýchovný vedec
(13. november 1905 Rajec nad Rajčankou – 31. júl 1999 Bratislava)
Stal sa jedným z najvýznamnejších telovýchovných odborníkov, a to nielen na Slovensku a v Čechách, ale aj v zahraničí.
Vysokoškolské vzdelanie získal na Karlovej univerzite v Prahe, kde vyštudoval prírodopis na Prírodovedeckej fakulte v kombinácii s druhým študijným smerom telesná výchova na Lekárskej fakulte, čo mu umožnilo lepšie pochopiť zákonitosti prírodných vied a ich uplatnenie pri skúmaní v telovýchovnom procese.
Písal sa 13. december 1930 a Karol Stráňai prichádza na svoje prvé učiteľské miesto. Na gymnáziu v Kežmarku sa začínajú prvé kroky praxe mladého stredoškolského profesora. Bola to nemecká škola a Karol Stráňai bol priradený do slovenskej odbočky tohto gymnázia.
Ako mladý, ešte nie veľmi praxou skúsený profesor, sa rád nechal inšpirovať staršími kolegami, ktorí mu otvorili dvere doteraz z iného nepoznaného pohľadu na učiteľskú prácu. Karol Stráňai v danom čase mal už vykryštalizovaný pohľad na svet a vedel, kde je cesta napredovania. Medzi profesorov, s ktorými si najviac rozumel, patril profesor matematiky a fyziky František Fišer. Tento profesor Stráňaiovi ukázal cestu, ako pracovať s mládežou a pozitívne na ňu vplývať, ale samotná výrazná osobnosť bola tŕňom v oku riaditeľovi školy, ktorému sa nepáčilo zavádzanie nových prvkov výchovy na škole.
Významným prínosom profesora v oblasti rozvoja telesnej výchovy a športu bolo vytvorenie samostatnej Fakulty telesnej výchovy a športu, ktorá získala svoje pevné miesto v systéme vysokoškolského štúdia na Slovensku.
Po vojne bol prvým dekanom Inštitútu telesnej výchovy a športu, neskoršie premenované (1965) na Fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave, prvým telovýchovným doktorom vied v Československu, prvým náčelníkom ľahkoatletického zväzu, prvým predsedom basketbalového, prvým predsedom volejbalového zväzu ...
Profesorovi Karolovi Stráňaiovi patrí zásluha za to, že vysokoškolskú prípravu učiteľov telesnej výchovy a neskôr trénerov budoval ako univerzitné štúdium, v ktorom hlavnými a neoddeliteľnými zložkami bola pedagogická a vedecká príprava.
Vo svojom bohatom živote stihol byť občanom Rakúsko-Uhorska, dvoch Československých republík a dvoch Slovenských štátov.

KEVÉLY, IMRICH – pedagóg
(1. december 1930 – 26. jún 1985 Žilina)
Do Kežmarku prišiel v septembri 1953 čerstvý absolvent Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity (neskôr FTVŠ-UK) v Bratislave ako zamestnanec Okresného národného výboru v Kežmarku do funkcie predsedu Oddelenia pre telesnú výchovu a šport. V tejto funkcii pôsobil veľmi krátko, pretože pred vianočnými sviatkami 1953 prišiel za ním vtedajší riaditeľ JSŠ (Jedenásťročná stredná škola, neskôr Gymnázium) prof. Konček s návrhom učiť na škole. Neváhal a od 1.1. 1954 nastúpil ako profesor telesnej výchovy.
Mladý a začínajúci učiteľ bez praxe sa musel najskôr zapracovať, ale mal veľký záujem o prácu so žiakmi. V tomto období ešte sám aktívne športoval, hral basketbal, futbal, volejbal, venoval sa i atletike. Vynikal v šprinte a skoku do diaľky. Od prvej chvíle sa snažil oživiť šport na gymnáziu i v meste. Pri škole založil športový klub, ktorý bol finančne a materiálne dotovaný krajským národným výborom. Založil športové krúžky so zameraním na atletiku, basketbal, hokej a gymnastiku. Výsledky cieľavedomej práce sa čoskoro ukázali. Študenti začali získavať postupne úspechy nielen v okresnom, ale i krajskom a celoštátnom meradle. Pomáhali mu aj kolegovia z profesorského zboru – profesori Kordovánik, Kolesár, Konček, Andrejko, Kováčik, Karas, Havran, zahanbiť sa nedali ani vtedy už starší kolegovia, ako Špalek, Raček a Poľan.
Kežmarské gymnázium v tomto období organizovalo niekoľko vydarených športových podujatí ako Spišské stredoškolské hry, krajské i celoslovenské kolá športových dní stredoškolskej mládeže. Týmito akciami žila celá škola, každý bol zapojený do organizácie podľa svojich možností a schopností. Dnes je ťažko uveriť, že museli organizovať brigády na zabezpečenie dreva kvôli zimnému predzásobeniu, aby sa v škole mohlo kúriť. Začiatky pedagogickej práce na kežmarskom gymnáziu neboli jednoduché. Bolo ťažké získať študentov k tomu, aby vo svojom voľnom čase po vyučovaní, chodili pravidelne športovať a trénovať. Pracoval od rána do neskorých večerných hodín bez nároku na finančnú odmenu. Po čase študenti pochopili jeho snaženie, dostavili sa úspechy, čo bolo zadosťučinením za jeho prácu. Bolo veľkou škodou pre školu i mesto, že po týchto veľkých úspechoch sa rozhodol zmeniť miesto svojho pôsobenia a v roku 1961 začal učiť na Katedre telesnej výchovy Vysokej školy dopravnej v Žiline.

ŠVÁBOVSKÝ, MIROSLAV – majster ČSR v skoku dom výšky, amatérsky maliar, reprezentant ČSR
(30. marec 1931 Kežmarok – 1. apríl 1986 Kežmarok)
Rodený Kežmarčan po ukončení základnej školy odchádza študovať na Strednú drevársku školu v Spišskej Novej Vsi. Po jej ukončení pracuje ako technik v Tatranskom podniku v Kežmarku.
Atletike sa začal venovať už v žiackej kategórii a osobitne vynikal v skoku do výšky. V roku 1950 na bratislavskom šampionáte získava svoj prvý titul Majstra ČSR výkonom 185 cm. V tomto roku reprezentuje v medzištátnom stretnutí s Fínskom a o rok neskôr získava druhý titul už v drese ÚDA Praha výkonom 188 cm. S atletikou začínal v Kežmarku, pokračoval v drese Dynama Košice, neskôr Lokomotívy Košice, Tatrane Spišská Nová Ves, základnú vojenskú službu absolvoval vo Vyškove na Morave v športovej rote, pokračoval v ÚDA Praha a atletickú kariéru ukončil tam, kde začínal, v Kežmarku.
Popri atletike sa venoval maliarstvu – zobrazoval hlavne prírodné scenérie.