Už od mala sa rada venujem rôznym športom. Som šiestačka a drží ma to ešte stále. Športu sa venujem po celý rok v lete je to cyklistika, turistika a v zime snowboard a bežky. Pred dvoma rokmi som začala chodiť na atletiku, kde si prídem na svoje. Okrem výborného trénera je tam aj perfektný kolektív , ktorý sa upevňuje na sústredeniach , túrach , oslavách...Som spoločenská , veselá , citlivá a pracovitá. Keďže vekom sa povaha mení , verím že mi to nadšenie k športom - atletike vydrží čo najdlhšie.

2010

Príchod na tento svet som si riadne naplánoval. Moji rodičia sa ma konečne dočkali, bol som totiž ich prvorodený. To ešte netušili, čo ich pri mne čaká. Ale chceli ma. Tak nech sa teraz nesťažujú! Bol som najväčším pokladom rodiny, mamkiným slniečkom a ockovým miláčikom. Zo všetkého najradšej som jedol, niekedy aj celú hodinu a po pol hodine opäť. To boli časy... Teraz môžem jesť iba polhodinu a opäť tak najskôr o hodinu. Keď som sa učil chodiť, to bola zábava. Moji rodičia hovoria, že ja som vlastne do šiestich rokov nechodil, ale behal. A najradšej som sa hrával v našom Trabante Combi. Susedia nám závideli, že máme 4-izbový byt (3 izby + trabant). Veľmi som sa tešil do škôlky. Keď som tam začal chodiť, bol som najdôležitejší na svete! Veď už som bol veľký – aspoň tak ma o tom doma presviedčali.
Škola – môj vytúžený cieľ. Svoj nástup do nej som považoval za vrchol kariéry. Ach, ako som sa len mýlil... No čo už, nejako to musím vydržať. Stredná, neviem, čo chcem ja, ale viem, čo chcú moji rodičia. Ešte že ich mám, tak mi uľahčujú život. Jednoducho za mňa rozhodnú a hotovo! Aspoň sa budem mať na koho vyhovárať, keď mi niečo nevyjde. Nádherný život...!

atletka

atletka

Sama sa považujem za extroverta, ktorý si rád oddýchne v tichu od okolia. Podľa Hipokrata sa vo mne sústreďuje veľké množstvo krvi a čiernej žlče. Z toho vyplýva, že som veselá, priateľská, málo sebakritická, usilovná, starostlivá a realistická. Samozrejme závisí to od situácie, v ktorej sa nachádzam a od nálady, ktorá mnou v danom momente lomcuje. Myslím si, že sa dá so mnou vychádzať bez problémov, keď je ku mne človek úprimný a priateľský. Moja vizáž a vnútro sa odráža z môjho pôvodu, ktorý je prinajmenšom zaujímavý.

Vysoké, štíhle, modrooké, skrátka sympatické dievča. Má zmysel pre humor, stále usmievavá. Ak sa jej niečo nedarí, nevzdáva to a ide si priamo za svojím cieľom. K jej obľúbeným koníčkom patrí hlavne šport, ako napríklad atletika, tenis, snowboard ... ? Veľmi rada číta rozličné knihy, najradšej TWILIGHT, pri ktorom presedí mnoho hodín. Čo sa týka učenia, školu má veľmi rada, hlavne cudzie jazyky, ako je angličtina, nemčina a mimo školy aj francúzština. Pri učení si vždy pustí najlepšiu stanicu Európa 2. Medzi jej obľúbené zvieratká patria najmä psi, domáce zajačiky a džungálske škrečky. Život by si nevedela predstaviť bez svojej rodiny, ktorá ju vždy podporuje a bez priateľov, s ktorými si má čo povedať a sú jej veľkou oporou.

Volám sa Dávid. Som z Vyšných Ružbách. Školu navštevujem v Kežmarku.
Od malička mam vzťah k pohybu, celé dni by som strávil v prírode. Spolu so svojou sestričkou Klaudiou sme športovo šantili kde sa len dalo. Som zrkadielkom mojich rodičov. Moje záľuby sú : bežky, lyže, bicykel a ešte aj rád navrhujem techniku. Som v klube atlétov MŠK 1895 Kežmarok je tam super kolektív pod vedením skúseného trénera ktorý sa nás snaží formovať i keď sme dosť veľký lapaji. Blíži sa čas rozhodnutia o mojej budúcej profesii je to napísane vo hviezdach :„treba sa to naučiť čítať.´´

Som obyčajný človek ako všetci .Ale mojím cieľom bolo vždy niečo dosiahnúť a tak sa aj začal môj život s atletikou.
Pamätám si ,akoby to bolo včera .Bola som piatačka a Pani učiteľka Longová ma zobrala na preteky .Moje prvé preteky! Ktoré sa konali na Nižnej bráne .A už nastál ten súdny deň. Prosila som moju babku ,aby išla so mnou ako doprovod, ale aj ako psychická podpora. Vstúpila som na ihrisko Nižnej brány moje pocity boli zmiešané, keď som videla tak veľa človiečikov okolo mňa, roztriasli sa mi nohy a hneď som si myslela že budem posledná, že nemám šancu. Ale nakoniec som to dokázala a umiestnila som sa do 3.miesta a v tej chvíli si ma všimol Pán Janček , ktorému sa páčil môj štýl behu. A tak som sa stala atlétkou. Trénujem už 5 rokov a snažím sa trénovať ako sa len dá, aj keď to tak niekedy nevyzerá. Veľmi túžim byť dobrou atlétkou , ktorá dosiahne to čo chce. Preto si hovorím: LEN TREBA CHCIEŤ A ZAMAKAŤ !! Atletike sa chcem venovať ešte dlho ale mojou záľubou je aj snowboarding. Veľmi dobre sa dá pri tom odreagovať. Je to môj relax. A je fajn keď môžeš relaxovať s najlepšími kamarátmi! No čo ti viac k tomu chýba?.. keď je sneh, kamaráti, dobrá nálada ...? Just MY LIFE IS My Family ,Athletics ,Snowboarding...and my School !
PS: Strašne mám rada ľudí na atletike sú takí vynimoční ,bezproblemoví ,skvelí, proste v pohode :D každý z niečoho :D A nikomu ich nedám!!

Nikdy som sa za atlétku nepovažovala. Už si ani presne nepamätám ako som sa sem vlastne dostala. Možno to bolo túžba venovať sa nejakému športu, ktorú sa sa vo mne rodičia už odmalička snažili vypestovať. Kedže do tretieho ročníka na gymnáziu boli mojim svetom funkcie, matice, rovnice (mat.) povedala som si dosť. Počítala som s možnosťou odchodu, ale len dokiaľ som nespoznala všetkých tých úžasných ľudí, ktorých v klube stretávam. Už mám dvadsať rokov a v podstate by som sem nemala čo robiť, ale nedokážem odtiaľto odísť......

atlet

atletka

atletka

atletka

atletka